Po rokoch skladania malých dielikov prišla naša Lea
Naša cesta za bábätkom trvala takmer 5 rokov, čo bolo o dosť viac, ako sme čakali. Na začiatku sme celkom rýchlo pochopili, že to nebude pre nás také jednoduché, keďže moje cykly som už mala dlhšie naštudované, a nespoliehali sme sa “na náhodu”. Ja som v tom čase už poznala niekoľko mojich gynekologických komplikácií, mala som vyoperovaný jeden vaječník kvôli diagnóze borderline tumor (čiže “takmer rakovina”, ako to laicky chápem) a pri tej istej operácii mi boli nájdené aj ložiská endometriózy. To síce konečne vysvetľovalo moje extrémne bolestivé menštruácie, ale na druhej strane sa to nijak špeciálne neriešilo.
Po polroku som sa dostala k p. doktorke Gerovej, čo bolo to najlepšie, čo sa nám mohlo stať (aj keď cesta za našim malým zázrakom bola ešte veľmi dlhá). Pani doktorka si sadla so mnou aj s manželom a prebrala s nami prakticky všetko – hovorila s nami nielen o diagnózach a vyšetreniach, ktoré bude treba absolvovať, ale aj o našom životnom štýle, strave, pohybe, psychickom rozpoložení, aby sme nezabudli na náš vzťah v “honbe za bábätkom”… Po tomto prvom sedení začal kolotoč vyšetrení a skúšaní rôznych typov liečby. Ja som absolvovala vyšetrenia na endokrinológii, imunoalergológii, vyšetrenie na potravinové intolerancie, nespočetné množstvo hormonálnych odberov priamo v ambulancii, tiež som bola na diagnostickej operácii priechodnosti vajíčkovodu (jedného, lebo iba jeden mi ostal) a na 4-týždňovom liečení v kúpeľoch. Môj manžel obišiel s jedným spermiogramom, ktorý nebol ideálny, ale nebol ani úplne zlý. K tomu sme sa snažili zlepšiť našu životosprávu, začali sme zdravšie jesť, viac sa hýbať, a ja som začala tiež pravidelne cvičiť fyzioterapeutiecké cviky zamerané na panvové dno. Mne sa značne zlepšil menštruačný cyklus, za čo som bola veľmi vďačná, ale okrem toho vyzeralo, že sa nič moc nedeje.
Napriek tomu, že sme s liečbou neskončili, pomaly v nás dozrelo rozhodnutie začať prípravu na adopciu. A potom udalosti nabrali nečakane rýchly spád. V jednom júnovom týždni, presne 4 roky od prvého pokusu o otehotnenie, sme dokončili prípravu na adopciu a dva dni na to som mala pozitívny tehotenský test. Na začiatku júla nám pani doktorka potvrdila zdravé tehotenstvo, tak sme požiadali o odklad adopcie, a zvyšok je história…
Dnes máme zdravú, už 8-mesačnú Leu. Myslím, že v našom prípade je zrejmé, že to nebolo o jednom faktore, o jednom probléme, ktorý by bolo treba vyriešiť. Bolo potrebných poskladať veľa malých skladačiek. Pani doktorke Gerovej sme veľmi vďační, že veľkú časť dielikov dokázala identifikovať a pomohla dať dokopy. Za ten najdôležitejší dielik sme vďační Tam Hore.
Ema O.